História Cirkevného zboru ECAV Háj

⛪ Počiatky hájskeho zboru

Prvé obdobie hájskej cirkvi sa začína jej vznikom v 16. storočí a končí sa rokom 1709. V tom čase existoval zbor v Háji s pripojením Čremošného, Horno-dolnoštubniansky zbor so sídlom v Hornej Štubni, ku ktorému patrili aj Dolnoštubňania, a zbor v Sklenom.

Všetky tieto obce zasiahla reformácia prostredníctvom mesta Kremnica, majiteľa hájskeho panstva. Kremnica vplývala aj na náboženský život územia: patrila medzi sedem banských miest, ktoré roku 1558 prijali banské vyznanie v duchu augsburského vierovyznania. O rok neskôr Kremnická synoda zaviedla do škôl Lutherov katechizmus ako učebnicu.

📜 Prví známi farári

Za prvého hájskeho kňaza je uvádzaný Tomáš Čudlík, pôvodne učiteľ. Po ňom pôsobili Juraj Türek a Venceslav Šesták. Kňaz a uznávaný spisovateľ Daniel Láni pochádzal zo Slovenského Pravna; v Háji sa mu roku 1600 narodil syn Zachariáš, neskôr učiteľ, kňaz, superintendent, rektor gymnázia a autor viacerých spisov.

Za pôsobenia Vavrinca Bobáliusa sa v Háji roku 1640 uskutočnil seniorálny konvent. V ďalších desaťročiach pôsobili Juraj Grossmann, Andrej Fitkovini (Fitkonides), Mikuláš Nigríni a ďalší duchovní.

⚔️ Prenasledovanie a svedectvo Tobiáša Masníka

Andrej Fitkonides bol roku 1673 spolu s inými kňazmi postavený pred mimoriadny súd v Bratislave. Výraznou osobnosťou bol Tobiáš Masník (Masnicius), kňaz, rektor a spisovateľ, ktorý v Háji pôsobil v rokoch 1686 – 1688. Za vlády Leopolda I. bol odsúdený, väznený v Leopoldove a poslaný na galeje do Talianska.

Masník svoje skúsenosti zachytil v spisoch; venoval sa náboženskej próze, básňam i jazykovedným prácam v latinčine, nemčine a slovakizovanej češtine. Medzi jeho diela patria Vězení a vysvobození kněze Tobiáše Masniciuse, Vyvolená boží vinice obnovená a Zpráva písma slovenského.

🔥 Rok 1709 – strata samostatnosti

Posledným kňazom prvého obdobia bol Andrej Blázi (Blasius). Jezuiti ho roku 1709 vyhnali zo zboru, odobrali chrám i faru a cirkev tak na viac než sto rokov stratila samostatnosť. Stala sa súčasťou artikulárnej cirkvi v Ivančinej a po Tolerančnom patente Jozefa II. z roku 1781 cirkvi mošovskej.

Aj Horno-dolnoštubnianska, nazývaná Novoštubnianska cirkev, prežila pohnutý vývoj. Počas povstania Imricha Tököliho sa evanjelikom na krátky čas vrátili oba kostoly, no zosilnená protireformácia ich opäť pripravila o samostatnosť. Začiatkom 18. storočia tak prestali existovať hájsky, horno-dolnoštubniansky i skleniansky zbor.

👤 Farári prvého obdobia ECAV Háj

🕯 Viera prežila

Po dočasnom zániku všetkých troch zborov sa osudy veriacich odvíjali od spoločenských a politických pomerov v monarchii. Podľa snemu v Šoprone z roku 1681 mohli mať protestanti v Turci len dva chrámy – v Ivančinej a Necpaloch. Hájski evanjelici sa pridali k zboru v Ivančinej a zotrvali pri ňom viac než pol storočia.

Tolerančný patent Jozefa II. z roku 1781 priniesol protestantom väčšiu náboženskú slobodu. Mošovce obnovili zbor a pridali sa k nemu aj evanjelici z Hája, Čremošného, Dolnej Štubne a Malej Viesky. Jeho filiami zostali až do roku 1818.

🌿 Obnovený zbor a nový chrám

Po storočnom období nesamostatnosti vytvorili veriaci štyroch obcí jednotný zbor. Miesto na výstavbu chrámu určilo mesto Kremnica. Dňa 29. júna 1819 posvätili základný kameň; materiál pripravovali a finančné dary zbierali v Turci, Liptove a na Orave. Chrám bol slávnostne posvätený 1. októbra 1820; posviacku vykonal Samuel Topercer, ivančiansky kňaz a turčiansky senior.

Prvým farárom oživotvoreného zboru bol Jozef Alexander Labáth, prvým učiteľom Ondrej Kacian. Ján Grajciar Babušík dal z vlastných prostriedkov zhotoviť oltár a kazateľnicu; prispeli aj Pavol Žiak, Jozef Palček, Juraj Ďurkovič a mesto Kremnica. Roku 1820 doplnili chrám oltárnymi obrazmi, roku 1821 kúpili organ a roku 1822 dokončili faru.

Po Labáthovom odchode do Necpál pôsobil v Háji Juraj Holuby. Narodili sa tu jeho synovia Karol Holuby, účastník povstania roku 1848 popravený spolu s Viliamom Šulekom, a Jozef Ľudovít Holuby, evanjelický kňaz a známy botanik.

📖 Od 19. storočia po druhú svetovú vojnu

Ďalším farárom bol Daniel Martiny, náboženský spisovateľ a autor homiletickej literatúry. Po 46 rokoch účinkovania v Háji odišiel do Krupiny. Jeho nástupca Titus Brózik venoval pozornosť aj sociálnym otázkam, včelárstvu a ovocinárstvu; z úrokov základiny sa podporovali chudobní ľudia z Hája, Čremošného, Malej Viesky a Štubnianskych Teplíc bez ohľadu na vierovyznanie.

Ján Palic viedol cirkev v náboženskom i národnom duchu, navštevoval domácnosti a podporoval dobročinnosť. Na konvente 30. októbra 1904 zvolili cirkevníci za duchovného pastiera Pavla Šolca. Počas jeho 43-ročného pôsobenia bol prijatý nový bohoslužobný poriadok, roku 1913 vznikol prvý spolok evanjelickej mládeže v Háji a roku 1923 sa zaviedli filiálne bohoslužby v Dolnej Štubni.

Roku 1928 sa uskutočnila kanonická vizitácia a v Štubnianskych Tepliciach generálny konvent ECAV. Za Šolcovho pôsobenia sa roku 1931 zaviedlo elektrické osvetlenie v chráme, na fare a v škole. Zbor prešiel oboma svetovými vojnami a ich hospodárskymi dôsledkami. Pavel Šolc po druhej svetovej vojne naďalej spravoval zbor až do dôchodku roku 1947; zomrel roku 1973.

🕊 Zbor v časoch neslobody

Po februári 1948 sa zbor ocitol pod silnejúcim protináboženským tlakom. Roku 1947 nastúpil za farára Pavel Uhorskai; rozvinul misijnú prácu, pobožnosti vo filiách a aktivity mládeže. Roku 1951 ho však na základe vykonštruovaných obvinení odsúdili na dva roky a desať mesiacov. Po amnestii sa už ku kňazskému povolaniu nemohol vrátiť. Po roku 1989 bol rehabilitovaný; v rokoch 1990 – 1994 pôsobil ako generálny biskup ECAV.

V rokoch 1952 – 1953 krátko pôsobil Albert Predmerský. Od 1. júla 1953 bol námestným kňazom ThDr. Július Cibulka, prvý doktor teológie promovaný na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte. Popri duchovnej službe sa zaslúžil o opravu a prestavbu fary, elektrifikáciu zvonov a ďalšie práce; roku 1966 bol preložený do Limbachu.

Mgr. Dušan Albíni pôsobil v Háji v rokoch 1966 – 1970. Počas jeho služby sa opravoval kostol, modlitebňa v Hornej Štubni i priestory na Turčeku. Po odchode D. Albíniho zbor dočasne administroval Mgr. Pavel Miškovic.

🏗 Obnova a rozvoj po roku 1971

Roku 1971 nastúpil Mgr. Milan Urbánek, ktorý pôsobil do roku 1999. Počas jeho služby vznikla nová farská budova, osadil sa pamätník Karola Holubyho, opravovala sa strecha a roku 1994 Pavol Uhorskai vysvätil modlitebňu v Dolnej Štubni. V rokoch 2000 – 2002 pôsobil ako kaplán Mgr. Vladimír Maťaš, po ňom v rokoch 2002 – 2003 Mgr. Karol Verčimák.

V rokoch 2003 – 2006 pôsobili manželia farári Mgr. Vladimír a Mgr. Gabriela Kmošenovci. Venovali sa deťom a mládeži, vznikla detská besiedka, dorast a hudobná skupina; rozvíjali sa biblické hodiny, spevokol a vydával časopis Cesty viery.

Od decembra 2006 zbor viedol ako námestný kňaz emeritný biskup Mgr. Igor Mišina. Rozvíjala sa duchovná, kultúrna i hospodárska práca v matkocirkvi a filiách; uskutočnili sa opravy kostola v Háji, zborovej miestnosti, modlitebne v Dolnej Štubni a ďalších zborových priestorov.

✨ Súčasná kapitola zboru

👤 Farári druhého obdobia CZ ECAV Háj