Prvá kniha Mojžišova 32,23-33
JÁKOBOV BOJ
Ešte tej noci vstal, vzal svoje obidve ženy i obe slúžky aj svojich jedenásť synov a prekročil brod na Jabboku. Vzal ich a prepravil cez potok; prepravil aj všetko, čo mal. Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora. Keď videl, že ho nepremôže, udrel ho po bedernom kĺbe. Jákobovi sa vytkol bederný kĺb, keď s ním zápasil. A onen mu povedal: Pusť ma, lebo vychádza ranná zora! Jákob však odpovedal: Nepustím ťa, iba ak ma požehnáš. Ten sa ho opýtal: Ako sa voláš? On odpovedal: Jákob. Vtedy onen riekol: Nebudeš sa už volať Jákobom, ale Izraelom, lebo si bojoval s Bohom aj s ľuďmi a zvíťazil si. Vtedy Jákob prosil: Oznám mi, prosím, svoje meno! Onen mu však odpovedal: Prečo sa pýtaš na moje meno? A tam ho požehnal. Jákob dal tomu miestu meno Peníél, lebo – tak hovoril – videl som Boha tvárou v tvár a ostal som nažive. Keď prechádzal cez Penúél, vyšlo nad ním slnko, ale on kríval pre svoje bedro. Preto až po dnes Izraelci nejedia šľachy z bederného kĺbu, lebo onen sa dotkol šľachy na bedernom kĺbe Jákobovom.
