Štvrtá kniha Mojžišova – Numeri 11, vybrané verše

 

Manna

Keď sa ľud nahlas žaloval Hospodinovi, že sa mu zle vodí, Hospodin to počul, vzplanul hnevom, vzbĺkol proti nim oheň Hospodinov a strávil koniec tábora. Keď ľud kričal na Mojžiša, Mojžiš sa modlil k Hospodinovi a oheň zhasol. I pomenovali toto miesto Tabéra – lebo oheň Hospodinov sa rozhorel proti nim. Pozbiehaného ľudu, ktorý bol uprostred nich, sa zmocnila náramná žiadostivosť. Izraelci znovu plakali a vraveli: Kto nás nakŕmi mäsom? Spomíname si na ryby, ktoré sme jedávali v Egypte zadarmo, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a na cesnak. Avšak teraz vyschla naša sila, nemáme nič pred očami okrem manny. Manna bola ako koriandrové semeno a mala vzhľad bdéliovej živice. Ľudia chodili hore-dolu, zbierali ju a mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari, varili v hrnci a pripravovali z nej koláče; mala chuť ako pečivo s olejom. Keď v noci padala rosa na tábor, padala naň manna. Keď Mojžiš počul ľud plakať, rodinu za rodinou, každého pri vchode do jeho stanu, veľmi vzbĺkol hnev Hospodinov; Mojžišovi sa to však nepáčilo. Vtedy Mojžiš povedal Hospodinovi: Prečo zle nakladáš so svojím služobníkom a prečo som nenašiel milosť v Tvojich očiach, že si uvalil na mňa ťarchu všetkého tohto ľudu? Či som ja počal všetok tento ľud? Alebo či som ho ja zrodil, keď hovoríš: Ako pestún nosí dojča, nes ho vo svojom náručí do krajiny, ktorú som prísahou zasľúbil jeho otcom? Odkiaľ mám vziať mäso, aby som mohol dať všetkému tomuto ľudu? Veď mi s plačom vravia: Daj sa nám najesť mäsa! Ja sám nevládzem znášať všetok tento ľud, lebo mi je priťažký! Ak takto nakladáš so mnou, tak ma celkom zabi, ak som našiel milosť v Tvojich očiach, nech nevidím svoje nešťastie.

Sedemdesiat starších

Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: Zhromaždi mi sedemdesiat mužov zo starších Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu a jeho hodnostármi, a priveď ich k stánku stretania, aby sa tam s tebou postavili. Potom zostúpim, budem sa tam s tebou zhovárať a vezmem niečo z ducha, ktorý je na tebe, a vložím ho na nich; i ponesú s tebou bremeno ľudu a nebudeš ho znášať sám. Ľudu povedz: Posväťte sa na zajtrajšok. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom nahlas hovorili Hospodinovi: Kto nás nachová mäsom? Veď nám bolo dobre v Egypte. Hospodin vám dá mäsa a najete sa. Nebudete jesť jeden deň, alebo dva dni, ani päť dní, ani desať dní, ani dvadsať dní, ale po celý mesiac, kým ho nebudete mať vyše hlavy a nezhnusí sa vám, lebo ste pohrdli Hospodinom, ktorý je uprostred vás, a s plačom ste hovorili pred Ním: Prečo sme vôbec vyšli z Egypta? Nato Mojžiš povedal: Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som ja, a Ty hovoríš: Dám im mäsa a budú jesť za mesiac!Či sa má pre nich pozabíjať drobné stádo alebo rožný dobytok, aby im postačilo? Či sa majú pre nich pochytať všetky morské ryby, aby im postačilo? Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: Či je ruka Hospodinova prikrátka? Teraz uvidíš, či sa ti splní moje slovo, alebo nie. Vtedy Mojžiš vyšiel a vyrozprával ľudu slová Hospodinove; zhromaždil sedemdesiat mužov zo starších ľudu a postavil ich okolo stánku. Potom Hospodin zostúpil v oblaku, hovoril s ním, vzal z ducha, ktorý bol na ňom, a dal ho na sedemdesiat mužov zo starších. Keď spočinul na nich duch, ihneď prorokovali, ale viackrát nie.

Share this...Share on Facebook
Facebook
Tweet about this on Twitter
Twitter