Druhá kniha kronická 1,1-12
Šalamún, syn Dávidov, upevnil sa vo svojom kráľovstve. Hospodin, jeho Boh, bol s ním a urobil ho nadmieru veľkým. Vtedy vyzval Šalamún celý Izrael, tisícnikov, stotníkov, sudcov i všetky kniežatá z celého Izraela, rodinných predákov, a tak odišiel on a s ním celé zhromaždenie na výšinu, ktorá bola v Gibeóne. Tam bol totiž svätostánok Hospodinov na púšti. No truhlu Božiu vyniesol Dávid u Kirjat-Jeárímu, keď pre ňu Dávid pripravil miesto, lebo rozvinul pre ňu stan v Jeruzaleme. Bronzový oltár, ktorý zhotovil Becaleél, syn Úrího, syna Chúrovho, bol tam pred príbytkom Hospodinovým a Šalamún i zhromaždenie ho vyhľadali. Tam Šalamún obetoval na bronzovom oltári, ktorý bol pred Hospodinom pred svätostánkom. Obetoval na ňom tisíc spaľovaných obetí. Tej noci sa Šalamúnovi zjavil Boh a povedal: Žiadaj si, čo ti mám dať! Šalamún Mu povedal: Ty si preukázal veľkú milosť môjmu otcovi Dávidovi a namiesto neho si mňa ustanovil za kráľa. Nech sa teda, Hospodine, Bože, naplní Tvoje zasľúbenie, dané môjmu otcovi Dávidovi. Veď si ma učinil kráľom nad ľudom početným ako zemský prach. Nuž, daj mi múdrosť a poznanie, aby som vedel vchádzať i vychádzať pred týmto ľudom. Veď kto by mohol spravovať tento významný ľud? Nato Boh riekol Šalamúnovi: Pretože si takto zmýšľal, a nežiadal si si bohatstvo, poklady alebo slávu, ani smrť svojich neprajníkov, nežiadal si si ani dlhý vek, ale žiadal si si múdrosť a poznanie, aby si mohol spravovať môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil za kráľa, dostane sa ti múdrosti a poznania. Dám ti však aj bohatstvo, poklady a slávu, akú nemali králi, čo boli pred tebou, a nebudú mať ani tí, čo prídu po tebe.
