„… Viete, pýcha nikdy nepotrebuje nejakú rozumnú príčinu, pretože pýcha je bez logiky …“
Prvá kniha Samuelova 18,6-16
Pri ich príchode, keď sa Dávid vracal po zabití Filištínca, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest, spievali, tancovali a výskali pred kráľom Saulom pri zvuku bubnov a cimbalov. Ženy si veselo pospevovali: Porazil Saul svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc. Nato sa Saul veľmi rozhneval, lebo sa mu tá reč nepáčila, a povedal: Dávidovi dali desaťtisíc, a mne len tisíc, už mu nič nechýba, len samé kráľovstvo. Preto od toho dňa hľadel Saul krivým okom na Dávida. Na nasledujúci deň prišiel na Saula zlý duch od Hospodina, takže zúril vo svojom dome; Dávid však hral ako každý deň. A Saul mal v ruke kopiju. Vtom Saul hodil kopiju a povedal si: Pribodnem Dávida ku stene. Ale Dávid sa mu dvakrát uhol. Saul dostal strach z Dávida, pretože Hospodin bol s ním, ale od Saula odstúpil. Preto ho Saul odstránil od seba a ustanovil ho za tisícnika. I vychádzal a vchádzal na čele ľudu. Dávid si na všetkých svojich cestách počínal múdro a Hospodin bol s ním. Keď Saul videl, že si veľmi múdro počína, bál sa ho. Ale celý Izrael i Júda miloval Dávida, lebo on vychádzal a prichádzal na jeho čele.
