Keď jeho bratia odišli pásť ovce k Síchemu, Izrael povedal Jozefovi: Tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď sem, pošlem ťa za nimi. A on mu odpovedal: Tu som. Vtedy mu povedal: Choď teda, pozri, ako sa majú tvoji bratia a ako sa darí stádu; potom mi donesieš správu. Tak ho poslal z chebrónskeho údolia do Síchemu. Keď blúdil po poli, stretol ho muž, ktorý sa ho opýtal: Čo hľadáš? On odvetil: Hľadám bratov; povedz mi, prosím, kde pasú. Vtedy ten muž povedal: Odišli odtiaľto, lebo som počul, ako hovorili: Poďme do Dótánu. Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótáne. Keď ho zďaleka zazreli, skôr ako sa k nim priblížil, zastrájali sa, že ho zabijú, a hovorili medzi sebou: Tu, hľa, ide ten snívač! Teraz poďte; zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny; povieme, že ho zožrala divá zver. Potom uvidíme, čo bude z jeho snov. Keď to počul Rúben, vytrhol im ho z ruky a povedal: Nesiahajme mu na život! Potom im Rúben povedal: Neprelievajte krv, hoďte ho do tejto cisterny na púšti, ale ruku naňho nevzťahujte! To preto, aby im ho mohol vytrhnúť z ruky a vrátiť otcovi. Len čo Jozef došiel k svojim bratom, vyzliekli mu rúcho, dlhé rúcho s rukávmi, čo mal na sebe. Potom ho chytili a hodili do cisterny. Cisterna však bola prázdna, nebolo v nej vody. Potom si sadli jesť. Keď pozdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelcov z Gileádu; ich ťavy niesli vzácnu živicu, balzam a myrhu: dopravovali to do Egypta. Vtedy Júda povedal svojim bratom: Čo by sme mali z toho, keby sme brata zabili a jeho krv utajili? Poďte, predáme ho Izmaelcom, ale rukou naň nesiahajme, lebo je náš brat a naše telo. Bratia ho poslúchli. Keď popri nich prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelcom za dvadsať strieborných; kupci odviedli Jozefa do Egypta. Keď sa Rúben vrátil k cisterne, Jozefa v nej nebolo. Vtedy si roztrhol šaty, vrátil sa ku bratom a povedal: Chlapca niet! Kamže sa ja teraz podejem? Vtedy vzali Jozefovo rúcho, zarezali kozla a namočili rúcho do krvi. Potom poslali rúcho s rukávmi, dali ho zaniesť otcovi a odkázali: Toto sme našli. Pozri sa, či je to oblek tvojho syna, a či nie. Keď si ho obzrel, povedal: Je to rúcho môjho syna, divá zver ho zožrala; Jozef je istotne roztrhaný. Vtedy si Jákob roztrhol plášť, položil si vrecovinu na bedrá a dlhý čas smútil za svojím synom. Všetci jeho synovia a dcéry prišli, aby ho potešovali, ale nedal sa potešiť, a povedal: Nie, ja v smútku zostúpim k svojmu synovi do záhrobia. Tak ho oplakával jeho otec. Midjánci ho však v Egypte predali Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.
