„… ako je to s nami, dnes, ľuďmi, ktorí sa menujujeme kresťanmi …“
2. Kniha Kronická 36,11-21
Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, jeho Bohu. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom, ktorý hovoril na pokyn Hospodinov. Ba vzoprel sa proti kráľovi Nebúkadnecarovi, ktorý ho donútil prisahať na Boha. Stal sa tvrdohlavým a zanovito si umienil, že sa neobráti k Hospodinovi, Bohu Izraela. I všetci kňazskí hodnostári a ľud dopúšťali sa mnohokrát nevery podľa rôznych ohavností národov a poškvrnili dom Hospodinov, ktorý posvätil v Jeruzaleme. Keď im Hospodin, Boh ich otcov, posielal prostredníctvom svojich poslov včas a naliehavo napomenutia, lebo mal súcit so svojím ľudom a svojím príbytkom, zosmiešňovali Božích poslov, opovrhovali Jeho slovami a hanobili Jeho prorokov, preto stúpol Hospodinov hnev proti ľudu, takže nebolo pomoci. Priviedol na nich chaldejského kráľa, ktorý vo svätyni pobil ich mládencov mečom, neušetril mládenca ani pannu, ani starca zošlého vekom. Všetkých mu vydal do ruky. Všetko veľké i malé náčinie domu Božieho, poklady domu Hospodinovho, poklady kráľa a jeho hodnostárov, všetko odniesol do Babylonie. Potom spálili Boží dom, zrúcali hradby Jeruzalema, spálili všetky jeho paláce, čím zničili i všetky cenné predmety. Tých, ktorí unikli meču, odvliekol do zajatia do Babylonie, kde boli otrokmi jemu i jeho synom až po nastolenie perzskej vlády. Aby sa tak splnilo slovo Hospodinovo, vyslovené Jeremiášom, kým krajina ako náhradu nedostane všetky svoje sviatočné dni odpočinku. Po celý čas, kým bola pustá, odpočívala, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov.
