Daniel 3,16-27
Šadrach, Méšach a Abéd-Negó odpovedali kráľovi Nebúkadnecarovi: Na to ti nemusíme odpovedať ani slovo. Keď to musí byť, náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vyslobodiť z rozpálenej ohnivej pece, a vyslobodí nás aj z tvojej ruky, kráľu. Ale ak nie, vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať. Vtedy Nebúkadnecar vzkypel zlosťou a výraz jeho tváre sa voči Šadrachovi, Méšachovi a Abéd-Negóvi zmenil. Rozkázal rozžeraviť pec sedemkrát viac, ako sa zvyčajne kúrilo. Najsilnejším mužom zo svojho vojska rozkázal poviazať Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega a vrhnúť do rozpálenej ohnivej pece. Potom poviazali oných mužov v ich plášťoch, šatách, klobúkoch a odeve a vrhli ich do rozpálenej ohnivej pece. Pretože kráľov rozkaz bol taký prísny, a pec bola nadmieru rozpálená, plameň z nej usmrtil mužov, ktorí niesli Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. Ale tí traja poviazaní mužovia – Šadrach, Méšach a Abéd-Negó – padli do vnútra rozpálenej ohnivej pece. Potom kráľ Nebúkadnecar zdesený náhle vstal. Svojim radcom povedal: Neuvrhli sme troch poviazaných mužov do ohňa? Odvetili mu: Skutočne, kráľu! On povedal: Ja však vidím štyroch mužov voľne sa prechádzať v ohni, a niet na nich stopy porušenia. Ale výzor štvrtého je podobný synovi bohov. Vtedy Nebúkadnecar pristúpil k otvoru rozpálenej ohnivej pece a povedal: Šadrach, Méšach a Abéd-Negó, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte sem. Šadrach, Méšach a Abéd-Negó vystúpili z ohňa. Potom sa zhromaždili satrapovia, predáci, miestodržitelia, kráľovi ministri a videli, že oheň nemal nijakú moc nad telami mužov. Ani vlas na hlave im nepriškvrkol, ani šaty sa im nezmenili ani nepáchli ohňom.
