V posledný Júnový deň sme sa vybrali viacerí členovia nášho cirkevného zboru (aj so CZ Mošovce) na cestu do Zvolena na 6-ty ročník evanjelických cirkevných dní. Vyrazili sme autobusom o 7:30 ráno. Cestou cez filiálky nastúpili do autobusu všetci učastnici zájazdu. Už za Kremnicou sme videli, že nám Pán Boh požehnal prekrásny deň.
Celá cesta trvala jednu hodinu. Zaparkovali sme na parkovisku pri Zvolenskom hrade. Cetrum Zvolena, kde sa na námestí pri evanjelickom kostole konalo celoslovenské stretnutie evanjelikov bolo od parkoviska vzdialené len 5 minút pešou chôdzou.
Kostol na námestí bol do slova a do písmenka, preplnený. Obsadené bolo každé jedno miesto. Bolo veľkým povzbudením vidieť takýto dav ľudu. Pred kostolom boli pripravené miesta na sedenie pre ľudí, ktorí sa už do kostola už nevošli. Odhadom 300 ľudí, sledovalo dianie v kostole – Slávnostné služby Božie na veľkoplošnej obrazovke pred kostolom. SB boli boli žívým prenosom vysielané na RTVS Dvojke. (Záznam si môžete pozrieť v archíve RTVS tu http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13339/160448).
Po skočení SB bolo pripravených množstvo akcií, hlavný program bol na pódiu pred kostolom. Veľkým lákadlom v čase obeda bol Vojenský guľaš, ktorý bol veľmi chutný, skrátka sa vojaci nedali zahanbiť. Poobede na hlavnom pódiu vystúpil a 3mi piesňami poslúžil aj náš mladší spevokol. Brat plk. ThDr. Marian Bodolló im ubral divákov, keď pred ich vystúpením oznámil, že je voľných ešte 300 porcií guľášu.
Vystúpenie spevokolu sprevádzalo nárazové šantenie vetra. Všetci aj brat farár obstáli v tejto veternej skúške, a aj preto im za ich vystúpenie plné požehnania, ďakujeme.
Šafárovci zvolili športovú aktivitu a spolu s vojakmi absolvovali výstup na Pustý hrad. My ostatní sme si zvolili divatelné predtavenie „Krvavý trón“, ktoré približuje hrdinstvo a príbeh lásky generála Juraja Ottlíka, evanjelického zemana z Horných Ozoroviec, ktorý len o vlások unikol poprave vedenej generálom Antóniom Caraffom. Túto udalosť poznáme pod historickým názvom Prešovské jatky.
Po predstavení sme sa zišli pred kostolom, kde sme si urobili spoločnú fotku na pamiatku. Spoločne sme sa vybrali na parkovisko pri hrade, kde nás čakal autobus.
Cesta domov ubehla veľmi rýchlo.
Ďakujeme Pane Bože za nádherný deň.
P.S.
Vo mne osobne v sobotu zarezonovali dva momenty.
1. spev detí piesne „Prišli sme Ťa vzývať“ na slavnostných SB
2. pani, čo rozdávala biblické verše pred divadlom (všetci potrebujeme presne to, čo robila – vidieť, čítať a rozdávať Božie slovo aj mimo tradičných miest)