Vedeli ste, že …?
Tento rok si pripomenieme 170. výročie od popravy Juraja Langsfelda, hurbanovského dobrovoľníka v Kremnici…

Revolúcia, v rokoch 1848-1849, bola prvou, v ktorej Slováci vystúpili v dobrovoľníckom vojsku. V jeseni 1848 vytvorili Slovenskú národnú radu ako politickú reprezentantku slovenského národa a súčasne budovali vojenský dobrovoľnícky zbor. Slovenskí dobrovoľníci sa s pevnou vôľou, nadšením a zápalom zapojili do bojov v „revolučných meruôsmych rokov“, aby vydobyli národu to, čo sa im v minulosti nepodarilo.

Dňa 22. júna 2019si pripomenieme 170. výročie popravy poručíka Juraja Langsfelda,  rodáka zo Sučian, slovenského národovca, evanjelického učiteľa a hurbanovského dobrovoľníka v Kremnici.Juraj Langsfeld žil v dobe neslobody a silnejúcej maďarizácie. Stal sa prívržencom štúrovského hnutia, so zbraňou v ruke sa neváhal postaviť na ochranu slovenského ľudu a keď ho uhorskévojsko chytilo, dobrovoľne si zvolil radšej smrť, než by zradil ideály, za ktoré bojoval.

Na pamiatku tejto udalosti, Matica slovenská Miestny odbor Kremnica, Mesto Kremnica a Evanjelický cirkevný zbor Kremnica, každoročne uskutočňujú pietnu spomienku na jeho počesť. Stane sa tak aj tento rok, a to v nedeľu,  23. júna 2019. Veľa rokov uplynulo od hrdinskej smrti Juraja Langsfelda, a za to, že nám zostáva na neho  v pamäti spomienka a má nám kto pripomínať pozitívne vzory, im patrí naše nesmierne poďakovanie a vďačnosť.

Že sa na Langsfeldov hrdinský čin nezabudlo ani po 170 rokoch dosvedčuje vybudovaný pamätník nad jeho hrobom v roku 1922. Na Langsfelda nezabúda ani jeho rodná obec Sučany.  Jeho rodný dom je jedna z mála pamiatok, ktorá sa viaže na udalosti revolučných rokov 1848-1849. Od roku 1963 je evidovaný v zozname kultúrnych pamiatok. V súčasnosti sa v tomto dome nachádza stála muzeálna expozícia a obec Sučany sa o Rodný dom Juraja Langsfelda vzorne stará.

Ľubomír Žila / 11.6.2019

Kto bol Juraj Langsfeld?
Juraj (Ďurko) Langsfeld sa narodil 16.10.1825 v Sučanoch. Jeho rod pochádza z Kremnice a osud zariadil, že svoj mladý život ukončil v Kremnici, kde sníva svoj večný sen. Otec Ján, krajčír a roľník, matka Katarína, rod. Rizmanová sa starla o početnú rodinu. Mal dve sestry a troch bratov. Študoval na lýceu v Kežmarku a na evanjelickom kolégiu v Prešove. Ako pomocný učiteľ pôsobil v Žabokrekoch a v tedajšom Turčianskom sv. Martine.

Keď v roku 1848 vypuklo Slovenské povstanie, stal sa aktívnym prívržencom Štúrovho hnutia, za čo ho uhorské úrady na jeseň 1849 uväznili.V januári 1849 po príchode slovenských dobrovoľníkov do Turca vstúpil do ich zboru a stal sa poručíkom, veliteľom čaty. V bojoch preukázal veliteľské schopnosti, statočnosť a odvahu.

Po rozpustení dobrovoľníckeho zboru,  v polovici apríla 1849,  s ďalšími jeho príslušníkmi, z Turca a Liptova, prešiel cez Halič na Oravu, kde pokračoval v boji. Dňa 28.4.1849 boli však porazení a museli sa skrývať v horách. V Kraľovianskej doline prepadli 12.5.1849 jednotku uhorskej domobrany,  pod vedením H. Görgeia, a tým spomalili jej ústup pred ruskou armádou cára Mikuláša I., nakoľko o jeho pomoc požiadal cisár František Jozef. Nakoniec ustúpili presile a Langsfeld bol nútený opäť sa skrývať. Zradil ho vlastný strýko, Čabiak, barónsky hájnik, keď ho 20.6.1849 vyzradil za odmenu tristo zlatých. Uhorský trestný oddiel ho vypátral a zajal. Spolu so sučianskym richtárom Gallom, notárom Chorvátom, prísažným Brveníkom  a ďalšími aktívnymi účastníkmi slovenského národného pohybu ich odvliekli do Kremnice. Pred vojenským súdom v Kremnici, dňa 22.6.1849, ktorému predsedal H. Görgei, potvrdil svoju vernosť slovenskému národu, ideálom sociálnej spravodlivosti a slobody, za ktoré bojoval. Rezolútne odmietol milosť ponúknutú za zrieknutie sa spolupatričnosti k slovenskému národnému životu. Traduje sa, že pred súdom povedal: „Teraz ma súdia nepriatelia, ale budú ma súdiť aj Slováci, a u tých by som nechcel prepadnúť.“Odsúdili ho na trest smrti obesením a popravili pred zrakmi vlastných spolubojovníkov a obyvateľov Kremnice, ešte toho istého dňa – tri hodiny predtým, ako toto mesto dobyli ruskí kozáci.

Po porážke revolúcie 28.10.1849 bol Ján Langsfeld symbolicky, slávnostne pochovaný slovenskými dobrovoľníkmi na čele s
J. Franciscim a Š. Daxnerom. 

Ľubomír Žila / 11.6.2019

Zdroj: Biografický lexikón Slovenska V. Martin, Slovenská národná knižnica, 2013, s.628